Reality šou zažívajú obrovský boom a televízna zábava už dávno neskončila len pri samotnom vysielaní. Diskusie o vzťahoch, intrikách či emotívnych výbuchoch účastníkov doslova zaplavujú sociálne siete. Prečo nás však tak fascinuje sledovať životy úplne cudzích ľudí, ktorých sme predtým v živote nevideli?
Podľa psychologičky Barbory Brzákovej Krelovej z portálu Ksebe ide o úplne prirodzený jav. Človek je spoločenstvom podmienená bytosť a veľkú časť svojich skúseností získava práve tým, že pozoruje druhých. Sledovanie televíznych projektov nám tak dáva šancu nahliadnuť do situácií, do ktorých by sme sa v bežnom živote možno nikdy nedostali. Pri sledovaní podvedome vyhodnocujeme, ako by sme v danej chvíli reagovali my sami.
Miláčik publika versus terč hnevu
Netrvá dlho a po niekoľkých častiach má väčšina divákov jasno v tom, komu fandí a kto im naopak nehorázne lezie na nervy. Žiarivým príkladom bola napríklad nedávna séria obľúbeného Love Islandu, kde sa fanúšikovská základňa na internete rozdelila na dva nekompromisné tábory – kým jedni držali palce dvojici Natálii a Matúšovi, druhí na ich adresu nešetrili kritikou.
„Naše sympatie a antipatie často vznikajú na základe toho, nakoľko správanie druhého človeka zodpovedá našim hodnotám, skúsenostiam a očakávaniam,“ objasňuje odborníčka. Upozorňuje však, že pri prehnanom odsudzovaní by sme mali brať do úvahy fakt, že kamery zachytávajú len určitý výsek reality, nie celú osobnosť človeka.
S pravidelným sledovaním prichádza aj takzvaný parasociálny vzťah – pocit, že daného človeka po čase poznáme tak dôverne, ako svojho blízkeho priateľa.
Potešenie z cudzích problémov
Kým hádky, žiarlivosť či dramatické zvraty typu Casa Amor by v reálnom živote priniesli obrovský stres, na obrazovke nás nesmierne bavia. Rozdiel spočíva najmä v tom, že ako diváci máme od drámy bezpečný emocionálny odstup a celú situáciu kontrolujeme tým, či televízor vypneme alebo nie.
Okrem toho vstupuje do hry aj fenomén porovnávania smerom nadol. Keď vidíme, ako niekto na obrazovke rieši neustále hádky a vyhrotené situácie, rýchlo si uvedomíme, že náš vlastný život či partnerský vzťah vlastne nie je vôbec taký zlý, ako sa nám občas zdá.
Prečo chceme vidieť ďalšiu časť?
Zákulisie našej zvedavosti riadi priamo mozog a jeho dopamínový systém. Najviac nás totiž neťahá samotné rozuzlenie, ale pocit neistoty a očakávania, čo sa stane ďalej. Otvorený konflikt, nové párovanie alebo príchod nečakaného hostí vyvolávajú neustálu potrebu poznať odpovede.
Televízie tento cyklus ešte utvrdzujú tým, že epizódy servírujú takmer denne, čím zo sledovania drámy vytvárajú návykovú večernú rutinu, od ktorej sa len ťažko odchádza.
A ako si na tom ty? Dokážeš si od reality šou udržať odstup, alebo sa necháš drámou na obrazovke úplne pohltiť?
ZDROJ / PODKLAD:
Rozhovor s psychologičkou Barborou Brzákovou Krelovou (portálu Ksebe) pre médiá.